V tvári malé klince hviezd,
vidím vánok po kolenách liezť,
spí už bodliak neba,
spí kameň snov
a noc padá, dlho padá
nad hlavou.
Škrípe vo mne nočná púšť,
dávno stíchol motýľ mojich úst,
spí už dieťa moje,
spí malý syn,
My Lai mlčí, kruto mlčí
spolu s ním.
A noc dvíha prút
a noc kráča s prázdnym nebom
v náručí pred môj súd,
z nemých úst mi útlo vzlietla nemá uspávanka,
túto noc ťažko zabudnúť.
Mám v tvári biele klince hviezd,
vidím vánok po kolenách liezť,
spí už dieťa moje,
spí malý syn,
snáď ho svojou horkou slzou zobudím.
A noc dvíha prút
a noc kráča My Lai s nebom
v náručí pred môj súd,
z nemých úst mi útlo vzlietla nemá uspávanka,
túto noc ťažko zabudnúť.
Mám v tvári biele klince hviezd,
vidím vánok po kolenách liezť,
spí už dieťa moje,
spí malý syn,
snáď ho svojou horkou slzou zobudím.
vidím vánok po kolenách liezť,
spí už bodliak neba,
spí kameň snov
a noc padá, dlho padá
nad hlavou.
Škrípe vo mne nočná púšť,
dávno stíchol motýľ mojich úst,
spí už dieťa moje,
spí malý syn,
My Lai mlčí, kruto mlčí
spolu s ním.
A noc dvíha prút
a noc kráča s prázdnym nebom
v náručí pred môj súd,
z nemých úst mi útlo vzlietla nemá uspávanka,
túto noc ťažko zabudnúť.
Mám v tvári biele klince hviezd,
vidím vánok po kolenách liezť,
spí už dieťa moje,
spí malý syn,
snáď ho svojou horkou slzou zobudím.
A noc dvíha prút
a noc kráča My Lai s nebom
v náručí pred môj súd,
z nemých úst mi útlo vzlietla nemá uspávanka,
túto noc ťažko zabudnúť.
Mám v tvári biele klince hviezd,
vidím vánok po kolenách liezť,
spí už dieťa moje,
spí malý syn,
snáď ho svojou horkou slzou zobudím.
×
