Language   

שלאָף מײַן קינד

Sholem Aleichem / שלום עליכם
Back to the song page with all the versions


OriginalTraduzione italiana / איטאַליעניש איבערזעצונג / Italian translation...
שלאָף מײַן קינדDORMI, BIMBO MIO
שלאָף,‏ מייַן קינד,‏ מייַן קרוין,‏ מייַן שיינער,‏ [1]
שלאָף זשע,‏ ליו־ליו־ליו!‏
שלאָף מייַן לעבן,‏ מייַן קדיש איינער,‏
שלאָף זשע,‏ זונעניו!‏
Dormi, bimbo mio, principino mio, bellino mio,
dormi, la-la-la!
dormi vita mia, il mio unico kaddish [1],
dormi, figlio mio!
בייַ דייַן וויגל זיצט דייַן מאַמע,‏
זינגט אַ ליד און וויינט,‏ —‏
וועסט אַ מאָל פֿאַרשטיין מסתּמא,‏
וואָס זי האָט געמיינט.‏.‏.‏
וועסט אַ מאָל פֿאַרשטיין מסתּמא,‏ [2]
וואָס זי האָט געמיינט.‏.‏.‏
Accanto alla tua culla siede tua madre,
canta una canzone e piange, -
forse un giorno capirai
quello che le passava per la mente ...
forse un giorno capirai
quello che le passava per la mente...
אין אַמעריקע איז דער טאַטע
דייַנער,‏ זונעניו.‏.‏.‏
ביסט אַ קינד נאָך —‏ שלאָף לעת־עתּה,‏
שלאָף זשע,‏ שלאָף,‏ ליו־ליו!‏
In America è tuo padre,
figlio mio...
sei ancora un bambino - intanto dormi,
dormi, la-la!
דאָס אַמעריקע איז פֿאַר יעדן,‏
זאָגט מען,‏ גאָר אַ גליק,‏
און פֿאַר ייִדן אַ גן־עדן
עפּעס אַן אַנטיק.‏.‏.‏
און פֿאַר ייִדן אַ גן־עדן [3]
עפּעס אַן אַנטיק.‏.‏.‏
L'America è per chiunque,
così dicono, una bella fortuna,
e per gli ebrei un paradiso,
un posto splendido ...
e per gli ebrei un paradiso,
un posto splendido...
דאָרטן ווייסט מען פֿון קיין גלות[4]
גזירות,‏ זונעניו,‏
פֿון קיין צרות,‏ קיין יללות,‏
שלאָף זשע,‏ שלאָף,‏ ליו־ליו!‏
Lì nessuno sa cos’è l’esilio,
le persecuzioni, figlio mio,
né le preoccupazioni né i lamenti,
dormi, dormi, la-la!
דאָרטן,‏ זאָגט מען,‏ זענען ייִדן,‏ [5]
קיין עין־הרע,‏ רייַך,‏
יעדער לעבט זיך דאָרט צופֿרידן,‏ —‏
אַלע זענען גלייַך.‏
Lì, dicono, ci sono ebrei,
niente malocchio, ricchi,
tutti vivono felici, -
tutti sono uguali.
דאָרטן עסט מען אין דער וואָכן
חלה,‏ זונעניו,‏
יאַיכעלעך וועל איך דיר קאָכן,‏ —‏
שלאָף זשע,‏ ליו־ליו־ליו!‏
Lì si mangia anche durante la settimana
Khale [2], figlio mio,
cucinerò per te il brodo,
dormi, la-la-la!
נאָר דערווייַלע לאָמיר האָפֿן,‏
אוי,‏ וואָס קאָן מען טון?‏
כ'‏וואָלט שוין לאַנג צונ'‏אים געטראָפֿן,‏
ווייס איך נישט וווּהין.‏.‏.‏
Ma intanto speriamo,
oh, che possiamo fare?
Sarei stato con lui a lungo,
Non so dove ...
גאָט וועט הייסן,‏ וועט ער שיקן
בריוולעך,‏ זונעניו,‏
גאָר אין גיכן אונדז באַגליקן
שלאָף זשע,‏ שלאָף,‏ ליו־ליו!‏
Dio glielo dirà, manderà
lettere, figlio mio,
presto ci rallegrerà
dormi, dormi, la-la!
ער וועט שיקן צוואַנציק דאָלער,‏
זייַן פּאָרטרעט דערצו,‏
און וועט נעמען,‏ לעבן זאָל ער,‏
אונדז אַהינצו־צו.‏
און וועט נעמען,‏ לעבן זאָל ער,‏ [6]
אונדז אַהינצו־צו.‏
Manderà venti dollari, [3]
e anche la sua foto,
e ci prenderà, possa vivere a lungo,
noi laggiù.
e ci prenderà, possa vivere a lungo,
noi laggiù.
ער וועט אַלץ פֿון אונדזערט וועגן [7]
שאַפֿן,‏ זונעניו,‏
און וועט פֿאָרן אונדז אַנטקעגן,‏
שלאָף זשע,‏ שלאָף,‏ ליו־ליו!‏
Preparerà ogni cosa per noi
figlio mio,
e ci verrà incontro,
dormi, dormi, la-la!
ער וועט כאַפּן אונדז און קושן,‏ [8]
וויינען אַזש פֿאַר פֿרייד,‏
איך וועל קוועלן,‏ טרערן גיסן,‏
וויינען שטילערהייט.‏.‏.‏
Ci abbraccerà e ci bacierà,
piangerà di gioia
Gioirò, le mie lacrime scorreranno,
piangendo in silenzio ...
ביז עס קומט דאָס גוטע קוויטל,‏
שלאָף זשע,‏ זונעניו —‏
שלאָפֿן איז אַ טייַער מיטל,‏
שלאָף זשע,‏ אייַ־ליו־ליו!‏
Finché non arriverà la buona nuova,
dormi, figlio mio -
il sonno è un prezioso ripiego.
[1] טראַנסקריפּציע / Trascrizione / Transcription

shlof, mayn kind, mayn kroyn, mayn sheyner,
shlof zhe, lyu-lyu-lyu!
shlof mayn lebn, mayn kadish eyner,
shlof zhe, zunenyu!

bay dayn vigl zitst dayn mame,
zingt a lid un veynt, -
vest a mol farshteyn mistome,
vos zi hot gemeynt...
vest a mol farshteyn mistome,
vos zi hot gemeynt...

in amerike iz der tate
dayner, zunenyu...
bist a kind nokh - shlof lesate,
shlof zhe, shlof, lyu-lyu!

dos amerike iz far yedn,
zogt men, gor a glik,
un far yidn a ganeydn
epes an antik...
un far yidn a ganeydn
epes an antik...

dortn veyst men fun keyn goles
gezeyres, zunenyu,
fun keyn tsores, keyn yeloles,
shlof zhe, shlof, lyu-lyu!

dortn, zogt men, zenen yidn,
keyn enore, raykh,
yeder lebt zikh dort tsufridn, -
ale zenen glaykh.

dortn est men in der vokhn
khale, zunenyu,
yaykhelekh vel ikh dir kokhn, -
shlof zhe, lyu-lyu-lyu!

nor dervayle lomir hofn,
oy, vos kon men tun?
kh'volt shoyn lang tsun'im getrofn,
veys ikh nisht vuhin...

got vet heysn, vet er shikn
brivlekh, zunenyu,
gor in gikhn undz baglikn
shlof zhe, shlof, lyu-lyu!

er vet shikn tsvantsik doler,
zayn portret dertsu,
un vet nemen, lebn zol er,
undz ahintsu-tsu.
un vet nemen, lebn zol er,
undz ahintsu-tsu.

er vet alts fun undzert vegn
shafn, zunenyu,
un vet forn undz antkegn,
shlof zhe, shlof, lyu-lyu!

er vet khapn undz un kushn,
veynen azh far freyd,
ikh vel kveln, trern gisn,
veynen shtilerheyt...

biz es kumt dos gute kvitl,
shlof zhe, zunenyu -
shlofn iz a tayer mitl,
shlof zhe, shlof, lyu-lyu!


[2] I due versi finali della strofa sono presenti nelle interpretazioni, non nel testo originale

[3] I due versi finali della strofa sono presenti nelle interpretazioni, non nel testo originale

[4] Strofa non presente nelle interpretazioni

[5] Strofa non presente nelle interpretazioni

[6] I due versi finali della strofa sono presenti nelle interpretazioni, non nel testo originale

[7] Strofa non presente nelle interpretazioni

[8] Strofa non presente nelle interpretazioni


[1] קדיש [kaddish] : è l’elemento più importante del rituale funebre recitato da ogni ebreo con una serie di prescrizioni . E’ forse la preghiera più alta per un ebreo che voglia, proprio in relazione alla morte, rapportarsi con Lui ( lo indico così per un rispetto verso i credenti ebrei che non ne pronunciano il nome). מייַן קדיש איינער [ mayn kdish eyner ] / il mio unico kaddish qui sta ad indicare l’aspettativa della madre che sia il figlio a recitare il kaddish alla sua morte. Tenuto conto della cultura e della sensibilità ebraiche, è l’invocazione esistenziale più profonda che una madre ebrea possa rivolgere alla sua creatura.
Anche per chi non è prossimo alla cultura ebraica comunque l’immagine è molto toccante e densa di significato.

[2] חלה [khale] : Pane intrecciato che gli ebrei consumano il sabato e nelle feste (con l’eccezione della Pasqua)

[3] Leggendo queste ultime strofe il pensiero va ai racconti che i genitori ebrei narravano ai loro bambini nell’imminenza della tragedia nel ghetto di Varsavia e nei lager. Va anche a tutti i drammi di gente e popoli attraversati da sofferenze analoghe, colpevoli di trovarsi dalla parte “sbagliata”. Che anche per loro gli ebrei volenterosi, i Giusti, possano intonare il Kaddish.


Back to the song page with all the versions

Main Page

Note for non-Italian users: Sorry, though the interface of this website is translated into English, most commentaries and biographies are in Italian and/or in other languages like French, German, Spanish, Russian etc.




hosted by inventati.org