Lili Marleen [Lied eines jungen Wachtpostens]
Hans LeipOriginale | MACEDONE / MACEDONIAN - Aleksandar Stojčevski/Александар Стојчевски... |
LILI MARLEEN [LIED EINES JUNGEN WACHTPOSTENS] | ЛИЛИ МАРЛЕН [1] |
Vor der Kaserne Vor dem großen Tor Stand eine Laterne Und steht sie noch davor So woll'n wir uns da wieder seh'n Bei der Laterne wollen wir steh'n Wie einst Lili Marleen, Wie einst Lili Marleen. | Пред касарната Пред големата капија Стоеше еден фенер И стои сè уште таму Сакавме таму да се гледаме Кај фенерот сакавме да стоиме Како некогаш, Лили Марлен. |
Unsere beide Schatten Sah'n wie einer aus Daß wir so lieb uns hatten Das sah man gleich daraus Und alle Leute soll'n es seh'n Wenn wir bei der Laterne steh'n Wie einst Lili Marleen, Wie einst Lili Marleen. | Нашите две сенки Изгледаа како една Дека се сакаме Тоа секој го гледаше И сите луѓе нека видат Кога кај фенерот стоиме Како некогаш, Лили Марлен. |
Schon rief der Posten, Sie blasen Zapfenstreich Das kann drei Tage kosten Kam'rad, ich komm sogleich Da sagten wir auf Wiedersehen Wie gerne wollt ich mit dir geh'n Wie einst Lili Marleen, Wie einst Lili Marleen. | Стражарот повика, Засвира повечерје Тоа може да чини три дена Другар, доаѓам веднаш Си кажуваме догледање А колку сакав да отидам со тебе Со тебе, Лили Марлен. |
Deine Schritte kennt sie, Deinen zieren Gang Alle Abend brennt sie, Doch mich vergaß sie lang Und sollte mir ein Leids gescheh'n Wer wird bei der Laterne stehen Mit dir Lili Marleen, Mit dir Lili Marleen? | Фенерот го знае твојот чекор, И твојот убав од Секоја ноќ тој гори, А мене веќе ме заборавил И ако ми се случи најлошо Кој кај фенерот ќе стои Со тебе, Лили Марлен? |
Aus dem stillen Raume, Aus der Erde Grund Hebt mich wie im Traume Dein verliebter Mund Wenn sich die späten Nebel drehn Werd' ich bei der Laterne steh'n Wie einst Lili Marleen, Wie einst Lili Marleen. | Од тивкото место, Од длабочините на земјата Како во сон ме подигаат Твоите заљубени усни Кога ноќната магла ќе затрепери Ќе стојам кај тој фенер Како некогаш, Лили Марлен. |
Pred kasarnata
pred golemata kapija
stoeše eden fener
i stoi se ušte tamu
sakavme tamu da se gledame
kaj fenerot sakavme da stoime
kako nekogaš, Lili Marlen.
Našite dve senki
izgledaa kako edna
deka se sakame
toa sekoj go gledaše
i site lugje neka vidat
koga kaj fenerot stoime
kako nekogaš, Lili Marlen.
Stražarot povika,
zasvira povečerje
toa može da čini tri dena
drugar, doagjam vednaš
si kažuvame dogledanje
a kolku sakav da otidam so tebe
so tebe, Lili Marlen.
Fenerot go zna tvojot čekor,
i tvjot ubav od
sekoja nokj toj gori,
a mene vekje me zaboravil
i ako mi se sluči najlošo
koj kaj fenerot kje stoi
so tebe, Lili Marlen?
Od tivkoto mesto,
od dlabočinit na zemjata
kako vo son me podigaat
tvoite zaljubeni usni
koga nokjnata magla kje zatreperi
kje stojam kaj toj fener
kako nekogaš, Lili Marlen.