Lingua   

The Dance [Պարը] - Ter Vogormia [Տէր Ողորմյա]

Diamanda Galás
Pagina della canzone con tutte le versioni


OriginaleVersione italiana di Riccardo Venturi
THE DANCE [ՊԱՐԸ] - TER VOGORMIA [ՏԷՐ ՈՂՈՐՄՅԱ]

Եվ արցունքնենրն իրեն կապույտ աչքերուն մեջ խեղդելով,
Մոխրադաշտի մը վրա, ուր հայ կյանքը դեռ կը մեռներ,
Այսպես պատմեց մեր սարսափին ականատես Գերմանուհին.

Այս անպատմելի պատմությունը որ ձեզ կ՚ընեմ,
Ես իմ անգութ աչքերովս այս մարդկային,
Իմ անվտանգ տնակիս գեհենադիր լուսամուտեն,
Ակռաներս կրճտելով ու զարյույթով զարհուրելի...
Այս աչքերովս անգթորեն մարդկային ես տեսա:
Մորխրակույտի վերածված Պարտեզ քաղաքին մեջ էր:
Դիակները դիզված էին մինչեւ կատարը ծառերուն,
Եւ ջուրերեն, աղբյուրներեն, առուներեն, ճամփաներեն,
Ձեր արյունին կարակչյաունն ըմբորստաձայն....
Դեռ ականջիս իր վրեժն ահավասիկ որ կը խոսի...

Օ՜, չի սոսկաք, երբ անպատմելի պատմությունս ձեզ պատմեմ...
Թող մարդերը հասկնանա մարդուն ոճիրը մարդուն դեմ,
Երկու օրվան արեւին տակ, գերեզմանին ճամփուն վրա
Մարդուն չարիքը մարդուն դեմ,
Թո՛ղ աշխարհիս բոլոր սրտերն իմանան...:
Այդ մահաշուք առավոտը կիրակի էր,
Դիակներուն վրա ծագող առաջին եւ անօգուտ կիրակին,
Երբ սենյակիս մեջը իրիկունեն մինչեւ արշալույս,
Դաշունահար աղջկան մը հոգեվարքին վրա ծռած՝
Արցունքներովս անոր մահը կը թրձեի...
Հանկարծ հեռուեն սեւ խուժան մը անասնականլ,
Քսան հարսներ իրենց հետ՝ մոլեգնորոն մտրակելով,
Շվայտության երգերով, այգիի մը մեջ կանգնեցան:

Ես կիսամեռ խեղճ աղջիկն իր խշտյակին վրա լքած,
Դժոխահայաց պատուհանիս պատշգամբին մոտեցա...:
Այգիին մեջ սեւ խուժանն անտառվեցավ:
Վայրենի մը՝ հարսներուն – Պետք է պարե՛ք, որոտաց,
Պետք է պարե՛ք, երբ մեր թմբուկը հնչե:
Եվ մտրակներն սկսան մահակարոտ հայ կիներուն
Մարմիններուն վրա կատաղությամբ մը շառաչել...
Քսան հարսներն ձեռք ձեռքի, իրենց շուրջպարն սկսան...
Աչվըներեն իրենց արցունքը վերքերուն պես կը հոսեր,
Ա՛հ, ես ո՜րչափ նախանձեցա իմ դրացի վիրավորիս,
Որովհետեւ լսեցի որ հռնդյունով մը հանդարտ,
Տիեզերքն անիծելեն, խեղճ հայուհին գեղադեմ,
Իր տատրակի շուշան հոգուն դեպի աստղերը թեւ տվավ...
Ունայնորեն կռուփներս ամբոխին դեմ շարժեցի:
«Պե՛տք է պարեք, կ՚ոռնար խուժանը մոլեգին,
Մինչեւ ձեր մահը պե՛տք է պարեք, դո՛ւք անհավատ գեղեցիկներ,
Կուրծքերնիդ բաց՝ պե՛տք է պարե՛ք, մեզ ժպտելով եւ անտըրտունջ...
Հոգնությոնը ձեզ համար չէ, ո՛չ ալ ամոթը ձեզ համար,
Ստրուկներ եք, պե՛տք է պարեք, եւ մերկանդամ եւ հոլանի,
Մինչեւ ձեր մահը պե՛տք է պարեք պագշոտորեն եւ ցոփությամբ,
Մեր աչքերը ծարավի են ձեր ձեւերուն եւ ձեր մահվան...»:

Քսան հարսներն գեղադեմ, գետին ինկան պարտասած...
«Ոտքի՛ ելեք», գոռացին, մերկ սուրերնին օձերու պես շարժելով...
Հետո մեկը սափորով քարյուղ բերավ խուժանաին...
Ո՜վ մարդկային արդարություն, թո՛ղ ես թքնեմ քու ճակատիդ...
Քսան հարսներն շտապով այդ հեղուկովն օծեցին...

«Պե՛տք է պարեք, որոտաց, ահավասի՛կ ձեզի բուրմունք մը,
որ Արաբիան իսկ չունի...»,
Հետո ջահով մը բռնկցուցին մերկ մարմինները հարսներուն:
Եվ ածխացած դիակները պարին միջեն դեպի մահը գլորեցան...:

Զարհուրանքես՝ ¬ պատուհանիս փեղկերը՝ փոթորիկի մը պես փակելով՝
Իր մենավոր մոտենալով հարցուցի.
Ի՞նչպես փորել այս աչքերս, ի՞նչպես փորել, ըսե՛ ինձ...:
THE DANCE [ՊԱՐԸ] - TER VOGORMIA [ՏԷՐ ՈՂՈՐՄՅԱ]

In un campo di ceneri, dove la vita armena
ancora stava morendo,
una donna tedesca, cercando di non piangere
mi raccontò l'orrore di cui fu testimone:

“Questa cosa che ti sto raccontando
l'ho vista coi miei occhi,
da dietro la mia finestra infernale
ho stretto i denti
e ho visto il paese di Bardez
ridotto a un mucchio di cenere.
I cadaveri formavano pile alte come alberi,
e dalle fonti, dai fiumi e dalla strada
il sangue gorgogliava cupo
e ancora grida vendetta nei miei orecchi.

Non avere paura; devo dirti quel che ho visto,
così la gente capirà
i crimini che gli uomini fanno agli uomini.
Per due giorni, sulla strada per il cimitero...

Lo capiscano i cuori del mondo,
era una domenica mattina,
la prima inutile domenica che sorgeva sui cadaveri.
Dall'alba al tramonto ero rimasta in camera
con una donna pugnalata,
le mie lacrime bagnavano la sua morte -
quando sentii da lontano
una folla cupa che stava in un vigneto
mentre frustava venti ragazze
cantando canzoni oscene.

Lasciai la ragazza moribonda sul pagliericcio
e andai al balcone della mia finestra;
la folla sembrava addensarsi come folto d'alberi
mentre una bestia d'uomo gridava, “Dovete danzare,
danzare al rullo del tamburo.”
Con furore le fruste schioccavano
sulla carne di quelle donne.
Mano nella mano, le ragazze cominciarono a danzare in tondo.
In quel momento invidiai la mia vicina ferita
perché, con un rantolo tranquillo,
malediceva l'universo e affidava l'anima alle stelle...

“Danzate”, urlavano,
“danzate fino a morire, bellezze infedeli
con i vostri seni che sbattono, danzate!
Sorrideteci, ora siete abbandonate,
voi, schiave nude,
e allora danzate come un branco di troie,
ci eccitano i vostri corpi morti.”
Venti graziose ragazze crollarono a terra.
“Alzatevi”, gridava la folla
brandendo le spade.

Allora qualcuno portò un bidone di kerosene,
giustizia umana, io ti sputo in faccia.
Le ragazze furono unte.
“Danzate”, urlarono come tuono,
“eccovi un'essenza che non trovereste in Arabia.”

Con una torcia diedero
fuoco alle ragazze nude.
E i corpi carbonizzati rotolarono
cadendo nella morte.

Chiusi sbattendo le persiane,
mi sedetti accanto alla ragazza morta
e le chiesi: “Come posso cavarmi gli occhi?”




Pagina della canzone con tutte le versioni

Pagina principale CCG


hosted by inventati.org