| Versione slovacca di Lýdia Vadkerti-Gavorníková (1985)
|
NEVRÁTIL SE Z BOJE | UŽ SA NEVRÁTIL Z BOJA |
| |
Proč se svět jiným zdá, vždyť čím byl, je i dnes, | Čo sa tak zmenilo? Veď aj dnes, ako vždy, |
dob je čtvero a oči jsou dvoje, | nebo žiari a mraky sa roja, |
vzduch je stejný, i voda je stejná, i les, | vzduch i les, ako prv, voňajú po daždi - |
jenom on se už nevrátil z boje. | iba on sa už nevrátil z boja. |
| |
Dnes je pozdě se ptát, kdo byl po a kdo před, | Kto už rozsúdi dnes ten náš zdĺhavý svár, |
kdo to v hádkách nás dvou více projel, | čia je pravda - či jeho, či moja? |
nikdy víc mi tak moc nescházel jako dnes, | Priznám sa, nikdy mi natoľko nechýbal - |
když se už nevrátil zpátky z boje. | iba keď sa už nevrátil z boja. |
| |
Neměl hlas, vážně ne, ale zpíval moc rád, | Často od veci táral a spieval, čo chcel, |
ať jsem řek', co jsem řek', on mlel svoje, | zavše zmĺkal a smiech ho vždy dojal. |
já byl spáč, ale on nenechával mě spát, | V noci mi spať nedal, na svitaní už bdel - |
no a včera se nevrátil z boje. | ale včera sa nevrátil z boja. |
| |
Ne že bych brečet chtěl, ne, to ne, nemám sil, | Nejde o to, že sám nemám už toľko síl |
ale byli jsme dva, a mám dojem, | ako dvaja, čo pri sebe stoja. |
že se zved' severák, oheň můj uhasil, | Lenže náš oheň mi severák zadusil, |
když se on nevrátil včera z boje. | keď sa včera už nevrátil z boja. |
| |
Jaro stáhlo si svůj krunýřek ledový, | Ako z okov sa nanovo vytrhla jar. |
povídám:"Kouřil bych, kámo, co je?", | Ale kedy jej rany sa zhoja? |
"Dáme žváro?", a nic, ticho mi odpoví, | Vravím: „ohňa mi daj...", hľadajúc jeho tvár - |
neboť on se už nevrátil z boje. | ale včera sa nevrátil z boja. |
| |
Naši padlí tu jsou, jako by nepadli, | Naši mŕtvi nám nedajú zahynúť v tmách, |
drží stráž, hruď na hruď vedle sebe, | naši padlí tu nad nami bdejú. |
na nebi modravém stromy se zrcadlí, | Nebo si hľadá tvár v lesoch i vo vodách, |
celý les modrý je jako nebe. | stromy jasavo do neba čnejú. |
| |
V pokoji místa dost, co teď s tím udělám, | Stále spolu sme zdieľali zákop i stan, |
vše, co bývalo naše, je moje, | chvíle šťastia aj tie, ktoré bolia, |
já nechci nic, podivný pocit mám, | dnes to mám všetko sám - lenže tak sa mi zdá, |
že to já jsem se nevrátil z boje. | že to ja som sa nevrátil z boja. |